Milý čitateľ, kde sú tie časy?
Čo nám po detských časoch zostalo? Spomienky. Ale to nie je to podstatné. Spomienky vytvárajú pocity, ktoré neskôr chápeme celkom inak. Určite sa vám už stalo, že ste pochopili nejakú situáciu z detstva. Je to celkom prirodzené a je to hlavne vašim psychickým vývojom. Ďalším posunom.
Veľa ľudí sa ma pýtalo: „Ako je možné sa posunúť ďalej?“ Jednoducho. Prestaňte myslieť. Ako sa môžete posunúť ďalej, keď preto nič neurobíte? Každá zmena chce nejakú obetu. Sme ako malé cibuľky J. A každým mesiacom nášho života si pribaľujeme ďalšiu vrstvu. Povedzme, že biele cibuľky sú dobré a červené sú tie zlé. Ktorí sme? Biely? A či červený? Jednoznačná odpoveď neexistuje. Asi by sme boli všetci strakatý. Neexistujú dobrí a zlí ľudia. Všetci sme rovnakí. Sú iba zlé rozhodnutia. Rozhodnutia. Čo je to, čo nás vedie spraviť zlé rozhodnutie? Sú to naše osobné potreby. Chceme viac peňazí, viac majetku, viac priateľov, viac... a viac... a viac. Ale kedy máme dosť? Teraz nechcem povedať, aby sme chodili dotrhaný a neumývali sa. To nie. Chcem len, aby sme si uvedomili, že keď si začneme vážiť to, čo máme, začneme sa na svet pozerať inak. Nebudeme hľadieť na svet ako skúpi zatrpknutí ľudia, ale ako vyrovnaní a spoľahliví priatelia. Kde je napísané, že ľudia sú zlí? Tiež si uvedomujem, že nie sme všetci ako svätý obrázok, ale určite vám poradím aby ste si dávali pozor na ľudí, ktorých si pustíte do života. Skutočne je dobrých ľudí veľa! Nesnažte sa ľuďom prispôsobiť a ani robiť diktátora. To nie je dobré. To vás budú považovať za zlých. Takže už chápete prečo sú deti také čisté? Neriešia majetky ani to, čo budú jesť. Majú čistú hlavu. Berú veci tak, ako prídu. Ako keby okamih mal príchuť nugátu a len si ju ľahko vychutnávajú na jazyku.
Takže kde sú tie časy? NIKDE! Sú stále tu. Hľadajme ich v sebe. Hľadajme svoje dobré ja. Keď urobíte zlé rozhodnutie a pozeráte sa realite zoči-voči. Povedzte si: „Strach ma dotlačil až sem, ale teraz nájdem východisko tým, že sa mu postavím!“
Nenechajte sa tlačiť zo všetkých strán, keď môžete žiť bez zábran a naplno!
by Michallo
Komentáre