Za všetko môžeš ty!
Fráza, ktorú pozná každý a každý ju aj
niekedy použil. Je to smutné. Skutočne za všetko môžu ľudia na ktorých
ukazujeme? Ja myslím, že nie. Zatrpknutosť a pýcha je to, čo nás zvnútra
rozožiera ako kyselina. A teraz otázka: „Uvedomujeme si to?“ Ak
Ti mám pravdu povedať väčšina ľudí si to neuvedomuje, ďalší to vedia, ale
neriešia to a len malé mizivé percento ľudí to chce zmeniť. Čo chcem dosiahnuť
týmto článkom? Zväčšiť toto percento. Ja viem, možno si to ani nikto neprečíta,
ale keď už čítaš zamysli sa nad tým. Neukazuj prstom! Ani na seba. Predstavte
si, že ste na lúke. A zakaždým, keď ukážete prstom na seba alebo na iných spadne
jedna tehlička. Život ide a len sem-tam poviete: “Prečo by som mal trpieť? JA
nerobím nikomu nič!“ alebo „TY za to
môžeš!“ a tehličky padajú a padajú. Až napokon si z tej zatrpknutosti spravíte
múr. Múr je taký veľký, že Ťa obkolesil a uzavrel aj vrch stropu z tehličiek. Čo
sa stalo? Stále Si tam. V tme, bez
vzduchu a tehličky ťa stále zasypávajú až nakoniec zahynieš sám/sama. Bez
vzduchu, ktorý ťa napĺňal. Bez lásky tvojich blízkych a priateľov. Tehlová stena
bez teba zmizne. Nikto si to ani nevšimne. Ostane len hlina na mieste, kde stálo
to tvoje iglu. Toto chceš? Určite nie. Ja som takto žil! Skutočne. Bolo to
ťažké, pretože som vždy obviňoval jednu osobu. Obviňoval som ju stále aj keď som
si to vedel dobre zdôvodniť. Dokonca aj dnes viem, že som mal pravdu. Ale nemal
som právo niekoho obviňovať. To nie. Izoloval som sa od mojich blízkych
a priateľov a vyzbrojený pýchou a stenou z tehál som šiel do sveta. Keď na
niekoho stále ukazujete prstom. Znenávidíte ho. Jeden muž mal pravdu. Povedal:
„Milovať budeš
svojho blížneho ako seba samého!“.
Povedal to Ježiš. Či už veríš alebo nie, tak ten výrok je pravdivý. To je tvoja
cesta, tvoja pravda a aj tvoj život. Pretože, keď nebudeme ukazovať na druhých
prstom, dokážeme sa rýchlo obrániť pred
sklamaniami v živote. Začneme zisťovať, aký sú ľudia. A budeme mat dobrý čuch na
priateľov. Ľudia sú dobrí. Naozaj. Len všade sú nejaký exoti. Ja to poznám a už
si z nich nič nerobím. Prinajhoršom ma naštvú, ale to patrí k životu,
sme ľudia. Dôležitý je postoj v našich
srdciach. Ale nebudem ti robiť názory. Je na tebe akou cestou sa vyberieš. Ja
som sa rozhodol prebiť túto tehlovú stenu a zastavil som tehličkáreň – to je
stroj, na výrobu tehál :). Každopádne urob čo je správne. Načúvajte
Hlasu vo Vašom srdci.
Hlas, ktorý ide z pokoja a necítiš pri ňom strach. Veľa
šťastia :)
Michallo
Komentáre
Nechcem ukazovať prstom
Pre robentin
Cieľ nie je poučovať ale zamyslieť sa